Kalendár lovu
Srstnatá zver
Srstnatá zver je špecifické označenie pre zoologicky rôznorodú skupinu tých druhov cicavcov, ktorými sa zaoberá poľovníctvo. Doba párenia – ruja prebieha u srstnatej zveri väcšinou raz ročne (tzv. monoestrické druhy) resp.dvakrát, viackrát ročne (tzv. polyestrické druhy) ako napr. ondatra, veverica,zajac a králik. Doba ruje súvisí s dobou ovulácie u samíc a je synchronizovaná tak, aby sa mláďatá rodili v potravne priaznivom období. Niektoré druhy srstnatej zveri sa vyznačujú aj ochranou pred narodením mláďat v nepriaznivom ročnom období-ide o predĺženú tzv. latentnú graviditu so zastavením vývoja plodu v štádiu blastocysty (srnčia zver,lasicovité šelmy,medveď).
Daniel škvrnitý (Dama dama)- pôvodom z teplejšej stredomorskej oblasti, danielia ruja prebieha od októbra do novembra. Daniele sa v ruji ozývajú krátkym drsným chŕkaním. Danielice sú gravidné cca. 32-34 týždňov, danielica vrhne jedno výnimočne dve danielčatá, ktoré sa rodia začiatkom júna.Mlieko cicajú asi 4 mesiace a pohlavne dospievajú v dvoch rokoch. Daniele nie sú také plaché a opatrné ako jelene. Rýchlosťou, svižnosťou a obratnosťou daniel sotva zaostáva za jeleňom, obidva druhy sa však líšia spôsobom behu, lebo daniel dvíha v cvale vyššie nohy. Jeho chôdza je veľmi úhľadná, ľahko cvála a dokáže preskočiť aj 2 metre vysokú prekážku. Doba lovu daniela je stanovená od 1.9. do 15.1., danielku a danielča je možné loviť od 16.8. do 31.12.
Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica)- jedná sa o endemický poddruh kamzíka vrchovského, ktorý žije iba na území slovenských a poľských Vysokých Tatier a slovenských Nízkych Tatier. Kamzíčia ruja začína už v polovici októbra a trvá do polovice decembra. Mláďatá sa rodia od konca apríla do začiatku júna. Tesne pred pôrodom sa samica oddelí od stáda a skryto v kosodrevine privedie na svet jedno, vzácne dve mláďatá. Tie zostávajú pri matke až do narodenia nového mláďaťa. Pohlavne dospelé sú vo veku 2,5 roka.Jedná sa o chránený druh s prísne kontrolovaným lovom na základe povolenia v rozmedzí 1.9.-31.12.
Králik divý (Oryctolagus cuniculus)- cca. o polovicu menší ako zajac poľný s max. hmotnosťou do 2,5kg, gravidita u samice trvá len 30 dní,samica rodí 4-5 krát do roka 3-8 mláďat na jeden vrh. Jedná sa o poľovnú zver so stanoveným časom lovu 1.9.-31.12.
Šakal zlatý (Canis aureus) – donedávna sa vyskytoval len v juhovýchodnej časti Európy, ale v súčasnosti sa intenzívne šíri aj do iných oblastí, napr. z Balkánu do Maďarska, Rakúska, východného Nemecka a na Slovensko. Šakaly sa honcujú v januári až marci a samica vrhá po 60 –63 dňoch v podzemnom brlohu, ktorý si sama vyhrabáva, 3 –9 mláďat. Doba lovu je stanovená od 1. septembra do 31. januára.
Tchor tmavý (Mustela putorius)-v našich podmienkach bežná šelma,s najhojnejším výskytom na juhozápadnom Slovensku, tchory sa pária v marci až v máji a po 40 – 43 dňoch gravidity rodí samica 3 – 8 mláďat,doba lovu je stanovená od 1. septembra do konca februára.
Medvedík čistotný (Procyon lotor)- jedná sa o invazívny druh,ktorý nepatrí medzi chránené živočíchy, je umožnená celoročná doba lovu.
Norok americký (Mustela vison)- nejedná sa o chráneného živočícha,je umožnený celoročný odstrel.
Medveď hnedý (Ursus arctos)- Medvede sa pária od konca jari do začiatku leta. Mláďatá sa rodia spravidla v januári po 7- 9 mesiacoch latentnej gravidity. Vlastný vývoj zárodku trvá iba 8 – 10 týždnov. V jednom vrhu bývajú spravidla 1 – 4 mláďatá. Medveď je celoročne chránenou zverou,ale na základe výnimky sa každoročne povoľuje prísne kontrolovaný lov asi na úrovni 10 % z populácie.
Svišť vrchovský (Marmota marmota)-oblasťou výskytu v Európe sú v súčastnosti len západné Alpy a niektoré horské masívy Karpát ako napr. Vysoké Tatry,po skončení hibernácie sa svište pária, gravidita trvá 33-45 dní , samica v jednom vrhu rodí 2-6 mláďat, na Slovensku sa podľa aktuálnej legislatívy jedná o druh s celoročnou ochranou.
Jeleň lesný (Cervus elaphus)- pôvodne bol rozšírený v Európe, Ázii, severnej Afrike a v Severnej Amerike, populácia jeleňa chýbala iba v Južnej Amerike a v Austrálii,na Slovensku sa vyskytujú 2 poddruhy a to jeleň lesný stredoeurópsky (Cervus elaphus hippelaphus) a jeleň lesný karpatský (Cervus elaphus montanus). Ruja prebieha od konca augusta do októbra, u nás spravidla od 5. septembra do 10. októbra. Čriedy jeleňov sa rozpadávajú až pred liahnutím mláďat, ktoré prebieha v máji až júni, po 240 dňoch vývoja zárodku. U lani je vyvinutá latentná gravidita, má jedno, výnimočne dve mladé, ktoré asi 120 dní sajú mlieko, ale aj naďalej ostávajú pri matke. Jelenia zver pohlavne dospieva v 2. roku života, mladé jelene však majú možnosť aktívne sa zúčastniť na ruji až v 3. roku. Doba lovu je stanovená pre jeleňa a jelienča od 16.8. do 15.01. u jeleníc vzhľadom na následnú graviditu od 16. augusta do 30. novembra,pokiaľ nie je mimoriadnou výnimkou vydanou ministerstvom pôdohospodárstva stanovené inak.
Muflón lesný (Ovis musimon)– jediný voľne žijúci zástupca rodu oviec na európskom kontinente, najmenší zástupca divokých oviec čo do veľkosti, oficiálne považovaný za predchodcu súčasných domácich oviec. Ruja prebieha v novembri až v decembri. Samce v ruji zvádzajú tvrdé boje, pri ktorých do seba narážajú rohmi. Mláďatá sa rodia cca. po 22 týždňoch, väčšinou po jednom až dvoch. Mláďatá sa rodia nielen všetkým dospelým samiciam, ale dokonca i silným samiciam starým iba jeden rok. Mláďatá prichádzajú na svet už začiatkom marca a samičky počas jari a leta tak fyzicky vyspejú, že koncom roka už prichádzajú do ruje. Doba lovu muflóna je stanovená nasledovne-muflón od 1.8.do 15.1., muflónka a muflónča od 1.8. do 31.12.
Diviak lesný (Sus scrofa)- ruja u diviačej zveri prebieha v novembri až decembri a po 118-120 dňovej gravidite samica vrhá 2-8 mláďat.Samica mláďatá dojčí asi 2 mesiace. Mláďatá pohlavne dospievajú okolo 18.-20. mesiaca. Pohlavný dimorfizmus samcov (kly + dozadu sa zvažujúci chrbát) sa prejavuje už v 15. mesiaci života.Doba lovu-diviak lesný a diviačica-16.7.-31.12.,prasa a lanštiak po celý rok.
Vlk dravý (Canis lupus)- ruja u vlka prebieha v januári a februári, po 9-10 týždňoch rodí vlčica najčastejšie 4-8 mláďat, doba lovu vlka je teritoriálne a časovo obmedzená. Povolený čas lovu je od 1. októbra do 31.januára, lov vlka je teritoriálne obmedzený so stanovením každoročných povolených kvót lovu pre špecifické oblasti.Povolené oblasti lovu sa snažia zohľadňovať najčastejšie migračné trasy vlčej populácie (osobitné usmernenie pre okresy Rožňava,Košice a Čadca)
Kuna lesná (Martes martes) & Kuna skalná (Martes foina) –ruja prebieha v júli a auguste a mláďatá v počte 2 – 6 sa rodia v apríli a máji. Asi 7 mesiacov z tejto dlhej gravidity pripadá na latentné štádium. Doba lovu podobne ako u tchora je stanovená v rozmedzí od 1. septembra do 28. februára.
Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus)- jedná sa o druh pochádzajúci zo Severnej Ameriky, rozmnožuje sa od apríla do septembra a samica môže mať v tomto období 3-4 vrhy, po 5-9 mláďat,doba lovu je povolená od 1. októbra do 15. apríla, paradoxom je povolený možný lov len odchytom kvôli možnému poškodeniu kožušiny, pri kune s cennejšou kožušinou a jej love sa zákon možným poškodením nezaoberá.
Nutria riečna (Myocastor coypus)-pôvodom pochádza z Južnej Ameriky,žije v polygamných skupinách pod vedením alfa samice, mláďatá nutrie sa rodia po celý rok,pohlavnú dospelosť dosahujú jedince po 4 mesiacoch,nejedná sa o chráneného živočícha, je povolený celoročný odstrel.
Rys ostrovid (Lynx lynx)- pária sa vo februári a marci, rysica rodí po 10 týźdňovej gravidite najčastejšie v máji 2-4 mláďatá, mláďatám sa otvárajú oči po cca. 16-17 dňoch, rys patrí v súčastnosti medzi celoročne chránenú zver. Legislatíva ochrany prírody a krajiny zaraďuje rysa medzi druhy európskeho významu.
Jeleň sika (Cervus nippon)-jedná sa o nepôvodný druh,ktorý sa začal chovať na prelome 19. a 20. storočia v Českej republike,pôvodom pochádza z Japonska ,Mandžuska,Vietnamu, Kórei a východného Ruska.Nežiadúce je kríženie s naším jeleňom lesným,ku ktorému môže dochádzať v oborách aj vo voľnej prírode, ruja prebieha cca. od 15.10. do 15.11. Doba lovu je stanovená od 1.9. do 31.12.
Srnec lesný (Capreolus capreolus)- náš najmenší zástupca čeľade jeleňovitých, ruja prebieha v júli – auguste. Gravidita trvá 40 týždňov, pričom sa však zárodok začína vyvíjať až po 20 týždňoch tzv. latentnej gravidity. Mláďatá bývajú dve, zriedka jedno či tri. Rodia sa v máji. Samica mláďatá dojčí 6-7 mesiacov, od tretieho mesiaca života však mláďatá prijímajú aj rastlinnú potravu. Štrnásťmesačným mláďatám dorastá definitívny chrup a pohlavne dospievajú.Zaujímavosťou je, že srnčia zver je pomerne potravne veľmi prieberčivá, vždy vyhľadávajú vysoko výživné rastliny alebo výhonky, aby na minimum znížili príjem nepotrebného a pre ne nestráviteľného alebo ťažko stráviteľného podielu potravy.Doba lovu-srnec 16.5.-30.9., srna a srnča od 1.9. do 31.12.
Pasrnec bielochvostý/Jeleník bielochvostý/Jelenec virgínsky (Odocoileus virginianus) jeho pôvodným domov je Severná Amerika. Do Európy ho priviezli v 19. storočí na chov vo zverniciach. Pred nebezpečenstvom uteká dlhými skokmi so zdvihnutým chvostom. Vyniká pritom nápadne biela spodná strana veľkého chvosta, podľa čoho dostal svoje označenie. Jedinec v priemere dorastá do veľkosti daniela. Ruja prebieha v novembri. Samci pri nej vydávajú sykavé hvízdavé zvuky. Púšťajú sa do súbojov s každým cudzím samcom, ktorý sa priblíži k ich samiciam. Hoci stále figuruje v kalendári lovu zveri, v našej prírode ho už spravidla nenájdeme.Doba lovu je stanovená od 1.9. do 31.12.
Zajac poľný (Lepus europaeus)-zajačica spravidla vrhá po 42-44 dňoch gravidity,1-7,spravidla 2-4 plne osrstených vidiacich mláďat, počas reprodukčnej sezóny samica rodí celkovo maximálne 7-10 mláďat,mláďatá sú už po polhodine od narodenia schopné samostatného pohybu, zaujímavou zvláštnosťou je superfetácia-možnosť opakovaného oplodnenia počas prebiehajúcej gravidity,populácia v našich podmienkach zaznamenáva enormný pokles,ovplyvnený rokmi s nadmernými zrážkami resp. horúcimi a suchými roky s nedostatkom vody.Doba lovu 1.11. až 15.1., lov sokoliarskymi dravcami 31.09.-31.12.
Jazvec lesný (Meles meles)-vyskytuje sa takmer v celej Európe a na väčšine územia Ázie s výnimkou najsevernejších oblastí,párenie môže prebiehať od jari do jesene, čas párenia ovplyvňuje rôznu dĺžku latentnej gravidity, čo ovplyvňuje kladenie mláďat od konca zimy až do začiatku jari.V jednom vrhu sa najčastejšie vyskytuje 2-5 mláďat,ktoré začínajú vidieť asi vo veku jedného mesiaca. Doba lovu u jazveca je stanovená v intervale od 1. septembra do 30. novembra.
Líška hrdzavá (Vulpes vulpes)- ruja prebieha za hlasného prejavu (tzv. kankania) od januára do marca, po 52 – 53 dňoch gravidity vrhá samica v brlohu 3 – 10 mláďat. Líška hrdzavá nepatrí medzi chránené živočíchy čo reflektuje povolený celoročný odstrel.
Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides) – pochádza z juhovýchodnej Ázie, v súčastnosti už obýva veľkú časť strednej a severnej Európy. Ročný úlovok u nás predstavuje približne 16 ks.Ruja prebieha koncom zimy. Samica rodí po 59 –64 dňoch gravidity v apríli a máji najčastejšie 5 – 9 mláďat, jedná sa o invazívny druh, ktorý nie je chráneným živočíchom, preto je povolený celoročný odstrel.
Mačka divá (Felis silvestris)- divé mačky sa pária koncom zimy za hlasitého mňaukania a vrešťania, ktoré sprevádza boj kocúrov o mačku, gravidita trvá spravidla 9 týždnov, 3 – 5 mláďat sa rodí v apríli až máji,divá mačka patrí medzi celoročne chránenú zver a aktuálna legislatíva ochrany prírody a krajiny ju zaraďuje medzi špecifické druhy európskeho významu.
Pernatá zver
Pernatá zver– je špecifické označenie pre skupinu druhov vtákov,ktorými sa zaoberá poľovníctvo. Pernatá zver sa vyznačuje pravidelnou výmenou peria, tzv. pŕchnutím. Vtáky u nás hniezdia raz alebo dvakrát za rok, častejšie hniezdenie je výnimkou. K prvému hniezdeniu dochádza na jar, kedy je dostatok potravy. Mláďatá v hniezde sa liahnu buď všetky naraz ( u väčšiny nekŕmivých vtákov) ,alebo postupne, ako boli znesené vajcia (napr. u sov).Čerstvo vyliahnuté mláďatá dokážu za nepriaznivého počasia znížiť svoju telesnú teplotu.
Jarabica poľná (Perdix perdix)– v roku 1988 jej populácia rapídne poklesla oproti pôvodnému stavu z roku 1973 dokonca o 96,4 % (t.j. z 550 000 na 20 000 exemplárov). Žije v monogamii, prvé vajce znáša sliepka na začiatku apríla. V úplnej znáške môže byť 12 – 20 vajec. Hoci je zaradená medzi poľovnú zver, je celoročne chránená. V revíroch, kde sú dosiahnuté normované kmeňové stavy a jej lov je možné plánovať, je čas lovu od 16.septembra do 15. októbra.
Bažant poľovný (Phasianus colchicus)– pôvodná oblasť rozšírenia bažanta leží na západ od rieky Volgy až po pobrežie Tichého oceánu. Dnes sa bažant vyskytuje už po celej Európe, od Írska na západe po južnú Škandináviu na severe. Úspešne bol introdukovaný aj do Severnej Ameriky, Japonska alebo na Nový Zéland. Na Slovensku hniezdi cca. 20 000 – 40 000 párov a zimuje 30 000 – 60 000 jedincov.Je to stály polygamný druh. Už v polovici marca obsadzujú kohúty svoje teritóriá. Znáška prebieha v polovici apríla, najčastejšie sliepka kladie 7 – 18 vajec,v závislosti od veku sliepky. O 22 – 27 dní po znáške sa liahnu kurčatá, ktoré sú pomerne chúlostivé na prechladnutie.Po 35 dňoch vedia mladé bažanty už dokonale lietať. Podľa zákona o poľovníctve je bažant poľovný poľovným druhom s určenou dobou lovu. Tá je u bažanta kohúta vo voľnej prírode od 1. 11. do 15. 1. a v bažantniciach od 1.10. do 28. 2., sliepky možno loviť od 1.10. do konca februára len v bažantniciach, kde sa vypúštali umelo odchované kurčatá, alebo dospelé sliepky.Lov sokoliarskymi dravcami pre obe pohlavia od 1. septembra do 31. decembra. Bažant jarabý kohút od 1. októbra do 31. decembra, v bažantniciach od 1. septembra do konca februára.
Morka divá (Meleagris gallopavo)-v našich podmienkach sa nejedná o pôvodný druh,pochádza z východnej časti Severnej Ameriky. Samica znáša do plytkého hniezda až 20 vajec. Kurčatá sa liahnu po 28 dňoch inkubácie. Zákonom vymedzený čas lovu- kohút od 15. marca do 15. mája; obe pohlavia od 1. októbra do 31. decembra.